Riziká spojené s vysokým neliečeným cholesterolom: tichý problém, ktorý netreba ignorovať

ake-su-rozika-pri-neliečenom-cholesterole

Riziká spojené s vysokým neliečeným cholesterolom

 

 

Vysoký cholesterol zvyčajne nebolí ani nespôsobuje viditeľné príznaky. Napriek tomu môže celé roky postupne poškodzovať cievy a zvyšovať riziko závažných zdravotných komplikácií.

Čas čítania: približne 7 minút

Človek sa o vysokom cholesterole neraz dozvie až pri preventívnom krvnom vyšetrení – alebo, v horšom prípade, po vzniku závažnej zdravotnej komplikácie.

Práve preto sa o ňom často hovorí ako o „tichom“ rizikovom faktore. Dlhodobo zvýšená hladina LDL cholesterolu podporuje vznik aterosklerózy a môže zvýšiť pravdepodobnosť infarktu, mozgovej príhody aj nedostatočného prekrvenia končatín.

Čo je cholesterol a prečo ho telo potrebuje?

Cholesterol je tuková látka, ktorá je prirodzenou súčasťou ľudského organizmu. Telo ho potrebuje napríklad na tvorbu bunkových membrán, niektorých hormónov, žlčových kyselín a vitamínu D.

Samotný cholesterol teda nie je nepriateľ. Rozhodujúce je jeho množstvo, spôsob prenosu v krvi a celkový kardiovaskulárny stav človeka.

  • LDL cholesterol prenáša cholesterol z pečene do tkanív. Pri jeho nadbytku sa cholesterol môže ukladať v stenách tepien, preto sa LDL zjednodušene označuje ako „zlý“ cholesterol.
  • HDL cholesterol pomáha prenášať časť cholesterolu späť do pečene, kde môže byť ďalej spracovaný. Často sa označuje ako „dobrý“ cholesterol.
  • Triglyceridy sú ďalším typom tukov v krvi. Ich zvýšená hladina môže spolu s vysokým LDL a ďalšími faktormi zvyšovať kardiovaskulárne riziko.
  • Non-HDL cholesterol zahŕňa viaceré častice schopné podieľať sa na vzniku aterosklerózy.

Výsledky lipidového profilu je potrebné hodnotiť spoločne, nie iba podľa jednej hodnoty celkového cholesterolu.

Prečo je neliečený vysoký cholesterol nebezpečný?

Ak sa v krvi dlhodobo nachádza priveľa LDL cholesterolu, jeho častice môžu prenikať do steny tepien. Postupne tam vzniká aterosklerotický plak tvorený cholesterolom, bunkami a ďalšími látkami. Tento proces sa nazýva ateroskleróza.

Plak môže časom:

  • zužovať vnútorný priestor cievy,
  • obmedzovať prietok krvi,
  • znižovať zásobovanie tkanív kyslíkom,
  • poškodzovať pružnosť tepien,
  • prasknúť a vyvolať vznik krvnej zrazeniny.

Ak zrazenina výrazne alebo úplne uzavrie cievu, môže dôjsť k infarktu alebo mozgovej príhode. Ateroskleróza je chronický proces, ktorý sa vyvíja postupne. Riziko preto súvisí nielen s výškou LDL cholesterolu, ale aj s tým, ako dlho zostáva zvýšený.

7 hlavných rizík vysokého neliečeného cholesterolu

1. Ateroskleróza a zužovanie tepien

Najvýznamnejším dôsledkom dlhodobo vysokého LDL cholesterolu je vznik aterosklerotických plakov. Tie postupne zužujú tepny a obmedzujú prietok krvi.

Ateroskleróza môže zasiahnuť cievy zásobujúce srdce, mozog, obličky aj dolné končatiny. Dlhý čas pritom nemusí spôsobovať žiadne ťažkosti.

2. Ischemická choroba srdca

Ak sa ateroskleróza rozvíja v koronárnych tepnách, srdcový sval nemusí dostávať dostatok krvi a kyslíka. Výsledkom môže byť ischemická choroba srdca.

Jedným z jej prejavov je angina pectoris – tlak, zvieranie alebo bolesť na hrudníku, ktorá sa môže objaviť najmä pri fyzickej námahe či strese. Bolesť môže vystreľovať do ruky, chrbta, krku alebo sánky.

3. Infarkt myokardu

Aterosklerotický plak môže prasknúť. Telo na poškodené miesto reaguje vytvorením krvnej zrazeniny. Ak zrazenina uzavrie tepnu zásobujúcu srdce, časť srdcového svalu prestane dostávať kyslík a vzniká infarkt.

Medzi možné varovné príznaky patria:

  • náhla bolesť, tlak alebo zvieranie na hrudníku,
  • bolesť vystreľujúca do ruky, chrbta, krku alebo sánky,
  • dýchavičnosť, studený pot alebo nevoľnosť,
  • náhla slabosť alebo neobvyklá únava.

4. Mozgová príhoda

Plaky sa môžu vytvárať aj v tepnách vedúcich krv do mozgu. Ak sa cieva upchá zrazeninou alebo sa prietok krvi výrazne obmedzí, môže vzniknúť ischemická cievna mozgová príhoda.

Varovné príznaky môžu zahŕňať náhle poklesnutie jednej strany tváre, slabosť alebo necitlivosť končatiny, poruchu reči či videnia, stratu rovnováhy alebo náhlu silnú bolesť hlavy. Aj v tomto prípade treba okamžite privolať zdravotnú pomoc.

5. Ochorenie periférnych tepien

Ak ateroskleróza zužuje tepny privádzajúce krv do nôh, vzniká periférne artériové ochorenie. Typickým prejavom môže byť bolesť alebo kŕč v lýtkach pri chôdzi, ktorý po zastavení ustúpi.

Objaviť sa môžu aj studené chodidlá, slabšie hojenie rán, zmena farby kože alebo slabšie pulzovanie na nohách. Pokročilé ochorenie môže vážne ohroziť prekrvenie končatiny.

6. Poškodenie viacerých cievnych oblastí

Ateroskleróza je systémové ochorenie. Ak sa objaví v jednej časti cievneho systému, môže byť prítomná aj inde. Človek s postihnutím tepien dolných končatín tak môže mať súčasne zvýšené riziko ochorenia srdca alebo mozgovej príhody.

7. Vyššie celoživotné kardiovaskulárne riziko

Pri cholesterole nerozhoduje iba jedna aktuálna hodnota. Dôležitá je aj dĺžka obdobia, počas ktorého sú cievy vystavené zvýšenej hladine LDL cholesterolu.

Podľa odborných odporúčaní je ateroskleróza chronické a postupujúce ochorenie. Dlhodobé vystavenie vyššiemu LDL už v mladšom veku sa spája s vyšším rizikom aterosklerotických srdcovo-cievnych ochorení v neskoršom živote.

Vysoký cholesterol väčšinou nemá príznaky

Jednou z najnebezpečnejších vlastností vysokého cholesterolu je, že sa spravidla nijako neprejavuje. Nedá sa spoľahlivo odhadnúť podľa telesnej hmotnosti, kondície ani pocitu zdravia.

Zvýšený cholesterol môže mať aj štíhly, fyzicky aktívny človek. Úlohu zohrávajú aj genetické predispozície, vek, hormonálne zmeny, niektoré ochorenia a užívané lieky. Jediným spoľahlivým spôsobom, ako zistiť jeho hladinu, je krvné vyšetrenie lipidového profilu.

Kto má zvýšené riziko?

  • ľudia s výskytom vysokého cholesterolu, infarktu alebo mozgovej príhody v rodine,
  • ľudia s familiárnou hypercholesterolémiou,
  • fajčiari,
  • ľudia s vysokým krvným tlakom alebo cukrovkou,
  • ľudia s nadváhou, obezitou alebo nedostatkom pohybu,
  • ľudia s chronickým ochorením obličiek alebo zníženou funkciou štítnej žľazy,
  • ľudia konzumujúci veľa nasýtených a transmastných kyselín,
  • starší ľudia, ženy po menopauze a pacienti užívajúci niektoré lieky.

Rizikové faktory sa navzájom násobia. Rovnaká hodnota LDL preto nemusí predstavovať rovnaké nebezpečenstvo pre každého človeka.

Familiárna hypercholesterolémia: keď rozhoduje genetika

Familiárna hypercholesterolémia je dedičná porucha, pri ktorej môže byť LDL cholesterol výrazne zvýšený už od detstva alebo mladosti. Bez včasnej diagnostiky a liečby môže viesť k predčasnému rozvoju srdcovo-cievnych ochorení.

Zvýšenú pozornosť si zaslúži opakovaný výskyt veľmi vysokého cholesterolu, infarktu či mozgovej príhody v neobvykle mladom veku alebo náhlej srdcovej smrti v rodine. V takom prípade je vhodné poradiť sa s lekárom aj bez príznakov.

Aké hodnoty cholesterolu sú správne?

Univerzálna cieľová hodnota LDL vhodná pre každého neexistuje. Lekár posudzuje celkové kardiovaskulárne riziko podľa veku, krvného tlaku, fajčenia, cukrovky, funkcie obličiek, rodinnej anamnézy a prípadného prekonaného srdcovo-cievneho ochorenia.

Čím vyššie je celkové riziko, tým nižšia býva odporúčaná cieľová hodnota LDL. Výsledok laboratórneho vyšetrenia preto treba interpretovať spolu s lekárom a nie iba porovnať s orientačným údajom na internete.

Čo robiť pri zvýšenom cholesterole?

Základom je poznať svoje výsledky a dohodnúť ďalší postup s lekárom. Podľa individuálneho rizika môže odporučiť úpravu životného štýlu, lieky alebo kombináciu viacerých opatrení.

  1. Upravte jedálniček. Obmedzte zdroje nasýtených a transmastných kyselín. Uprednostnite zeleninu, ovocie, strukoviny, celozrnné potraviny, orechy, semená, ryby a vhodné rastlinné oleje.
  2. Zvýšte príjem rozpustnej vlákniny. Nachádza sa napríklad v ovse, jačmeni, strukovinách, jablkách a psylliu.
  3. Pravidelne sa hýbte. Druh a intenzitu pohybu prispôsobte svojmu zdravotnému stavu.
  4. Nefajčite. Fajčenie poškodzuje cievy a spolu s vysokým cholesterolom ďalej zvyšuje riziko.
  5. Udržiavajte primeranú hmotnosť a kontrolujte krvný tlak aj cukor v krvi.
  6. Užívajte predpísané lieky podľa pokynov lekára. Liečbu svojvoľne neprerušujte ani nenahrádzajte výživovým doplnkom.

Prehľad produktov zameraných na starostlivosť o hladinu cholesterolu nájdete v kategórii Cholesterol VitaOuk.

Kedy vyhľadať lekára?

Objednajte sa na preventívne vyšetrenie, ak nepoznáte svoje hodnoty, už vám namerali zvýšený cholesterol, máte vysoký tlak, cukrovku či ochorenie obličiek, fajčíte alebo sa vo vašej rodine vyskytlo predčasné srdcovo-cievne ochorenie.

Prevencia sa začína skôr, než sa objavia príznaky

Vysoký cholesterol môže nenápadne poškodzovať cievy celé roky. Neliečený zvyšuje riziko aterosklerózy, ischemickej choroby srdca, infarktu, mozgovej príhody a ochorenia periférnych tepien.

Dobrou správou je, že cholesterol sa dá jednoducho zmerať a jeho hodnoty možno vo väčšine prípadov ovplyvniť. Prvým krokom je krvné vyšetrenie. Druhým je postup prispôsobený vášmu celkovému zdravotnému stavu – nie náhodná liečba podľa jedného čísla.

Starostlivosť o cholesterol nie je krátkodobá kúra. Je to súčasť dlhodobej starostlivosti o srdce, cievy a zdravie celého organizmu.

Často kladené otázky

Ako človek zistí, že má vysoký cholesterol?

Vysoký cholesterol zvyčajne nemá príznaky. Spoľahlivo ho odhalí krvný test, najčastejšie lipidový profil.

Môže mať vysoký cholesterol aj štíhly človek?

Áno. Hladinu cholesterolu ovplyvňuje okrem stravy a hmotnosti aj genetika, vek, hormonálne zmeny, niektoré ochorenia a lieky.

Čo sa môže stať, ak sa vysoký cholesterol nelieči?

Dlhodobo zvýšený LDL podporuje vznik aterosklerózy. Tá môže viesť k ischemickej chorobe srdca, infarktu, mozgovej príhode alebo ochoreniu periférnych tepien.

Dá sa vysoký cholesterol znížiť bez liekov?

U niektorých ľudí môžu hodnoty zlepšiť zmeny stravy, pohyb, nefajčenie a úprava hmotnosti. Pri vyššom celkovom riziku alebo výrazne zvýšenom LDL však môže byť potrebná aj liečba. O vhodnom postupe rozhoduje lekár.

Môžu výživové doplnky nahradiť lieky na cholesterol?

Nie. Výživový doplnok nenahrádza lekárske vyšetrenie ani predpísanú liečbu. Kombináciu doplnkov s liekmi treba konzultovať s lekárom alebo lekárnikom.

Ako často si treba kontrolovať cholesterol?

Frekvencia závisí od veku, výsledkov, rodinnej anamnézy a ďalších rizikových faktorov. Individuálny interval kontrol určí lekár.

Odborné zdroje